Užhorod (ukr. Ужгород (Užhorod), rus. Ужгород (Užgorod), maď. Ungvár) je mesto na západnej Ukrajine na rieke Uh pri hraniciach so Slovenskom. Je centrom Zakarpatskej oblasti a v roku 2004 malo 117 600 obyvateľov.
Užhorod má rozvinutý priemysel - zastúpený je najmä drevospracujúci, nábytkársky, strojársky, chemický a potravinársky. Mesto je takisto významnou dopravná križovatkou ciest od Mukačeva, Čopu, Košíc a Užoku. Západne od mesta sa nachádza významný cestný hraničný prechod na Slovensko. Kultúra a školstvo majú v Užhorode bohatú tradíciu - nachádza sa tu niekoľko múzeí, divadlo a od roku 1945 aj univerzita.
Najstaršie nálezy svedčiace o osídlení v mieste dnešného Užhorodu sú staršie ako 100 000 rokov. V priebehu dejín tu zanechali svoje stopy Kelti, Avari, Dákovia, Sarmati, Burgundi. Slovania (z vetvy Bielych Chorvátov) tu mali v 8. – 10. stor. slovanské sídlisko, v 9. stor. (prvá zmienka o meste je z r. 903) je Užhorod súčasťou Veľkej Moravy. V 10. stor. prichádzajú starí Maďari. Od 11. stor. súčasť Uhorska, resp. Rakúsko-Uhorska.
V rokoch 1241 - 1242 mesto dobyli Mongoli a bolo vypálené. Nové mesto bolo vybudované v roku 1248 za Bela IV. Historická časť mesta vznikla na troch návršiach ako podhradie hradu. Zmienka o meste sa nachádza aj v Anonymovej kronike Gesta Hungarorum v 12. storočí. Od roku 1322 až do roku 1691 bolo mesto súčasťou Užského panstva šľachtického rodu Drughetovcov. Ešte okolo roku 1910 tvorili Maďari okolo 80% obyvateľstva a bolo tu centrum Užskej župy. V rokoch 1919 – 1938 súčasť Česko-Slovenska (správne stredisko Podkarpatskej Rusi), 1938 – 1944 Maďarska. V roku 1945 pripojený k ZSSR (Ukrajinská SSR), od 1946 má postavenie hlavného mesta Zakarpatskej oblasti, od 1991 súčasť samostatnej Ukrajiny.
